Choď na obsah Choď na menu
 


        Matt a Elena-Prvé rande Part 2

 

Zamestnanec, ktorý ich viedol k ich boxu, bol domýšľavý. Usmial sa láskavo a trochu začudovane na Elenu, ale keď jeho pohľad zabrúsil k Mattovi, len ohrnul nos a tváril sa jedovato.
Na tom nezáležalo. Nachádzali sa v bubline ich vlastného malého sveta Matta a Eleny a všetko bolo v poriadku. Matt nikdy nevynikal v hovore s babami. Bol výborný poslucháč. Elena z neho ale nejako vyťahovala slová bez toho, aby sa snažil. Rád si s ňou rozprával. Bola fajn.
Jej slová ... jiskřila.
Za modrými očami a magnóliovou pleťou mala oceľovú vôľu.
Keď im čašník podával menu, mumlajíc niečo o alkohole a preukazoch, Elena prehovorila pár slov francúzsky, načo sa muž odplížil preč.
"Študujem francúzštinu kvôli nadchádzajúcemu letu," povedala mu Elena, veselo sledujúc číšníkův odchod. "Docela dobre už viem urážať ľudí.
Spýtala som sa ho, prečo ho vykopli z Francúzska, kde všetci nášho veku už pijú víno. "
"Čo sa deje tento rok v lete?" Spýtal sa Matt.
"Jedu do Francúzska. Nie je to výmenný pobyt. Je to proste niečo, čo chcem urobiť. Aby som zahnala nudu, myslím. "Venovala mu úsmev, ktorý by oslnila celý svet.
"Nerada sa nudí."
Nebuď nudný. Nebuď nudný.
Ten príkaz hučalo Mattovým mozgom, keď Elena začala rozprávať, zatiaľ čo jeho vyššia myšlienkový proces bol vo vírivej zmätku.

Ona je tak krásna ... delikátna, ako čínsky porcelán ... jej vlasy ako zo zlata v temnejšej reštaurácii ... a vo svetle sviečok jej oči boli takmer fialkovej - so zlatými trblietkami.
Ježišu, dokonca cítim jej parfum v tomhle malinké boxe - hádam, že nám dali ten najhorší, čo mali ... ale na mňa je rovnako dosť pôsobivý.

Elena dokončila rozprávanie a rozosmiala sa. Smial sa s ňou, nemohol si pomôcť. Jej smiech nebol prenikavý ani ostrý, bol melodický ako potôčik na lesnom palouku. Pozor, to je skoro poézia, pomyslel si Matt. Mal by jej povedať, že o nej doma napísal naozajstnú báseň?
Radšej nie, stavil by sa, že tucty ďalších chalanov jej tohle povedali.
"Ale ja hovorím sama," povedala Elena s postranným pohľadom, ktorý akoby hovoril "A tys len zíral".
"Povedz mi niečo o sebe."
"O sebe?
No - ja som len obyčajný chlapec. "
"Obyčajný chlapec! Rozehrávač a najcennejšie hráč futbalového tímu.
Povedz mi, aké to je, vyhrať zápas, keď všetci kričia a revú nadšením. "
"No ..." Za celú dobu, čo hral futbal, sa ho na to nikto nespýtal. "Tak -" Niečo sa s ním dialo, chcel byť úprimný.
"No, tak ... vlastne je to pocit ako práve teraz!"
"Ako jesť francúzske pečivo v reštaurácii?"
"Ou ..." Matt si ani neuvedomil, že tu bolo nejaké pečivo. Vôbec si nevšimol, že to priniesli. Ulomilo si kúsok a pomazal ho márnotratne maslom.
Spomenul si, že vôbec neobědval.
Elena ho pobavene sledovala cez pohárik minerálky.
"Myslela som si, že futbalisti nemajú dovolené jesť maslo," povedala a žmurkal na neho. Jo, to bolo ono.
Pokojne môže žmurkať, keď chce.
"Je to jedna zo štyroch potravinových skupín," informoval ju dychtivo, dúfajúc, že ho nebude považovať za blázna ... "Cukry, soli, tuky a čokoláda."
"- A čokoláda!" Jej hlas zazvonil do jeho.
Obaja sa pobavili.
Tohle bolo jednoduché. Cítil sa, ako by bol s obľúbeným príbuzným, len ešte o niečo lepšie. Môžeš povedať čokoľvek, akokoľvek hlúpeho a nevadí to. Ona to obráti v niečo vtipné.
Takto sa nikdy s holkou necítil.

Čašník sa vrátil, ale Elena ho odmávla. Ten chlapík jej nenaháněl strach ani v najmenšom.
Matt zaradil guráž na list jej cností.
Náhle mu naskočila husia koža. Tento rok zaradil do svojho školského rozvrhu dramatik, a mali hrať "Dva šľachtica veronskej". Matt sa do tej hry nemohol dostať. Možno pretože Sylviu hrala Caroline Forbesová, ktorá mu vo štvrtej triede uskutočňovala také veci - sama sa popálila a potom bežala za učiteľom, že jej to urobil Matt.
Ale práve teraz, keď sa pozeral na Elenu, slová zo scenára - perfektné slová - mu prišla na myseľ:
Who is Sylvia?
what is she,
That all our Swains commend hier?
Holy, fair, and Wise is she;
The heaven such grace did lend hier ...

Kto je Elena? pomyslel si. Čo je zač? Že ju všetci chlapci chvália?
Svätá, krásna, a múdra je, obloha ju pôvab prepožičalo ...
Ach, jo, som nejako precitlivený, pomyslel si Matt. To bolo strašne.
A podľa toho, čo počul, Elena nebola moc svätá, ale dozaista vyzerala ako anjel.

"Matte, môžeš mi niečo povedať?" Spýtala sa Elena a pohrávala si prsty s obrusom.
Mattova srdce poskočilo. Pár minút vôbec nevnímal konverzáciu.
"Jasne, copak?"
"Čo je tak osobitného na autách?
Čo na nich chlapci majú? "
Na moment sa Matt zahanbil.
Len pomyslenie na jeho staré, otlčené auto spôsobilo, že si myslel, že si z neho robí srandu.
Ale nerobila. Myslela to vážne.
Zdalo sa, že zabudla, čo má za auto, a položila všeobecnú otázku o chlapcoch.
"No," potlačil reakciu poškrabať sa za krkom.
"Autá sú ... ideálne auto ... hm ..."
"Zaujímalo by ma, či to nejako nesúvisí s dobou, kedy sa jazdilo na koňoch," spýtala sa Elena a naklonila hlavu.
V Mattova mozgu sepnulo. "Hej - to - to by mohlo byť ono - pre mňa, aspon. Strávil som pár dní na farme, keď som bol dieťa - však vieš, len malá farma, ale boli tam kone.
A za ich stajňami boli stajne plnokrvníkov, závodných koní, chápeš? "
Kývla a povzdychla si.
"Strašne rád som sa díval, ako sa pohybujú.
Bolo to to najkrajšie, čo som kedy videl - teda zvieratá, myslím, "dodal náhlivo.
"Ako krásni boli?"
"No - jednoducho - ja neviem. Boli proste neskutočné. Nádherné dlhé nohy, hlavy vždy hore s vlajúcim dúhovou. Pohybovali sa spôsobom, ktorý neviem opísať - akoby lenivo, ale zároveň si videl tú spústu energie vo vnútri. Ako keby chceli navždy bežať čo najrýchlejšie. "Matt sa natiahol pre svoju kolu, keď si uvedomil, ako dlho hovoril. "Prepáč, nechal som sa trochu uniesť. Myslel som tým, že kone sú rýchli, a rovnako tak auta.
Hádam, že to je dôvod, prečo ich mám rád. "
"Neomlouvej sa. Bolo to naozaj zaujímavé, "povedala Elena a on si uvedomil, že hovorí pravdu, že ju to naozaj zaujíma.
Držala kúsok zabudnuté žemle v ruke.

"Vďaka, žes ma počúvala," povedal Matt.
"Oni ... naozaj boli krásni." Jeho hlas sa zasekol niekde v krku, keď pozrel na nádhernú dievča pred sebou.
"Takže rýchlosť je toho súčasťou," povedala Elena a usmievala sa na neho, tváre ružovej v žiary sviečok.
"Rýchlosť, jasne. Až dostanem príležitosť riadiť lepšie auto ako hromadu šrotu tam vonku - ako treba kabriolet, stiahnem strechu dole a pôjdem naozaj rýchlo na diaľnici alebo kopcovitou krajinou. Niekedy, tak nejako sa cítiš, ako bys bol súčasť auta a ono častí teba.
Je to ako lietanie. "
Matt sa náhle zastavil, bol trochu zmätený. Vo svojom vzrušenie nejako vzal Elenu za ruku a zmaèkol ju, žemľu a všetko. Cítil, ako sa červená, a chcel ju položiť tam, kde ju vzal, keď Elena stisla jeho prsty a potom ruku stiahla.
Vďaka bohu, že tá žemľa nebola natretá.
"Niečo ďalšieho o" naozaj dobrých autách "?" Spýtala sa skoro škádlivě bez prerušila očný kontakt.
"No, je - je tu niečo" - musel prelomiť ten očný kontakt, aby to povedal - "je na tom niečo fyzického, riadiť auto a cítiť každý hrbolček na ceste. Keď si toho súčasťou - cítiš vzduch a krajinu - je to fyzické, chápeš?
Tak trochu - sexy. "
Málom sa bál sa na ňu pozrieť. Rodiacej sa smiech ho prinútil sa znovu červenať a dve teplé ruky chytili tie jeho. "Ale, Matthew Honeycutte, vy sa červenám! Ale "- náhle vážnym hlasom -" myslím, že chápem, cos myslel.
Myslíš niečo, čo cítim s autami, ale nebola som to schopná nikdy opísať. "

Vykladala ďalej, ale Matt s ňou v miestnosti nebol.
Krúžil niekde po slnečnej sústave okolo planéty Neptún a kométy a asteroidy prolétávaly okolo neho, sem tam ho udrel do hlavy.
Keď sa vrátil späť, smiala sa svojmu zážitku z parasailing, keď omylom pristála na piesku a nie na vode. "Ale predtým," povedala, "to bolo perfektné. Durič sa vietor, modrá zátoka pode mnou a pocity z rýchleho pohybu vo vzduchu. Skoro ako vták.
Chcela by som mať krídla. "
"Já taky!" Vyhŕkol Matt. Keby jeho srdce mohlo biť ešte dôraznejšie, tak by práve začalo. Ale bolo už na maxime. "Rád by som skúsil parasailing. Musí to byť skvelé. "Pozrel sa na svoj tanier.
"Po pravde, myslím, že tá prinášajú najinteligentnejšie vec, čo sa mi kedy stala, je ... dnešný večer."

Elenin uštipačný smiech ho mohol zraziť - ale nič sa nedialo. Nesmial sa. Pozerala sa dole na svoj tanier a červenala sa.
Potom zdvihla hlavu a Matt by mohol prisahať, že mala slzy na krajíčku.
Ukázala na neho prstom ako v škole. "Neblázni, Matte. A čo ten zápas proti Bullfinches, keď si skóroval?
Bolo tohle skvelé alebo tamto? "
Matt sa na ňu zadíval.
"Ty máš rada futbal?"
"No, teraz si ma dostal. Nemám rada všetky tie urážky a väčšinu tých týpkov. Ale môj otec - boli s Clemson kamaráti a pomohol im vyhrať pohár. Takže o tom musím niečo vedieť.
Otec má veľa rekordov, vieš, najviac nachytaných prihrávok v hre, najviac prihrávok v sezóne, najviac touchdowns za sezónu a za celú kariéru - "
Matt len zíral. "Prečo nešiel medzi profesionálmi?
Alebo išiel? "
"Nie, namiesto toho založil obchod.
Ale postúpil mi svoje futbalové inštinkty. "
Matt sa zasmial. Nevedel, čo cíti. Srdce mu pádilo tuctom rôznych smerov. Ale nejako dokázal sa na ňu pozrieť naoko tvrdo a zahroziť jej prstom. "No, stavím sa, že nevieš o mojom naozajstnom momentu slávy," povedal. "Hrali sme proti Ridgemont Cougers, skóre bolo vyrovnané a já bol zúfalý.
Čas letel a ja mal náhlu bláznivú myšlienku a - "
"Bežal si napravo, abys akoby postúpil loptu Greg Fleisch," Elena ho hladko prerušila.
"Ale držal si loptu pri sebe a bežal - a bežal - a bežal pre najúžasnejšie touchdown, ako ťa štyri protihráči naraz zastavili."
"Jo, zlomili mi kľúčnu kosť," povedal Matt s úškrnom. "Ale ani som to necítil.
Plával som niekde nad oblakmi. "
"Ľudí kričali a bozkávali sa a hádzali veci," dodala Elena. "Dokonca fanúšikovia Cougers šaleli.
Jeden z nich ma schmatol a chcel ma pobozkať. "
A stavím sa, že nemyslel na hru, pomyslel si Matt a sám seba prekvapil, keď povedal: "Povedz mi jeho meno a rozbijem mu držky."
"Ou, ja už ho nakopla," odpovedala Elena pokojne.
"Zozadu, aby ucítil podpätky," dodala so sladkým úsmevom, ktorý by jej španielski inkvizítori závideli.
"No, tak to si radšej budem dávať pozor, aby si sa na mňa nenaštvala," povedal Matt a Elena sa znovu smiala, biele zuby ako perličky.
"Nemyslím si," povedala, "že by sa ktokoľvek mohol na teba dlho hnevať."

Matt nevedel, čo k tomu dodať. Všetci títo idioti, myslel si. Všetky tyhle nuly, ktoré s ňou išli na rande len kvôli tomu, ako vyzerá, vôbec nevedia, o čo prichádzajú. Jasne, že bola nádherná, ale čo bolo dôležitejšie, bola ako najdokonalejší osoba na svete: chytrá, duchaplná, zábavná, a ... proste perfektný.
Spôsob, ako všetko uľahčuje, ako vás prinúti, aby ste sa cítili dobre a ...
Bláznivo ho napadlo, že by si mal kľaknúť a požiadať ju o ruku teraz a tu.
Potom sa rozosmial nad tou absurditou.
Chcel zrovna niečo povedať, keď si niekto za ním odkašľal.

"Budú si priať Monsieur a Mademoiselle niečo objednať?" Spýtal sa čašník podráždene.
"Myslím, že je tak akurát čas, aby sme sa pozreli do menu," povedala Elena, ruku na ústach, aby skryla smiech.
"Objednáte si za chvíľočku," povedal Matt okázalo přezíravým tónom.
Čašník skoro utiekol.
Matt pozrel na Elenu.
Pozrela sa na neho cez zovretou dlaň a potom sa obaja hystericky smiali lapajíc po vzduchu.
"Chudák chlap," povedal Matt.
"No, tak," Elena ľahostajne pozdvihla obočie. "Je to predsa čašník.
Je platený za to, aby čakal. "
To bolo prvýkrát, čo v nej Matt videl "Ľadovú princeznú" a nevedel, čo si má o tom myslieť. Ale ak bola Elena naozaj perfektný, tak nemohla byť človek.
A či má niekto zo strednej školy Roberta E. Leeho právo na takýto postoj, potom je to Elena Gilbertova.
"Môžeme?" Povedal a podal jej menu.
"Zaiste," odpovedala milostivým tónom z 19.
storočia a obaja otvorili menu.

Hoci sa na to pripravil, ceny v menu brali Mattovi dych. Hollywoodsky steak za 39 dolárov. Jestli si Elena objedná steak, mohol by si dať kurča len za 23 dolárov. To bude 62. Hlavné chody boli so zeleninou, ale boli tu aj predjedlá. Mohli by si dať dohromady Špenátový šalát, ktorý bol len za 10 dolárov. To by bolo 72. Keby chcela dezert, zostane mu ešte dosť, aby jej ho doprial - ale počkať, ešte nápoje. On už mal dva, ona jeden. Minerálka bola za 7 za fľašu, každá kola za 2 doláre. A daň. A prepitné.
A prepitné pre obsluhu parkovisko.
No, bude piť už len obyčajnú vodu a dúfať, že Elena nebude chcieť predjedlo aj dezert.

Všetko bude v poriadku.






 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.