Choď na obsah Choď na menu
 


  Cestovateľ v čase: Talianska renesancia

 

                                              1.kapitola

 

 

Hudba sa vzďalovala...a ja som musela ísť.

V tom ma strhla niečia ruka. Silná ruka! A ja som sa nedokázala brániť! Ja! Upírka! "Ak budeš ticho,nič sa ti nestane" počula som. No jasné,pomyslela som si.

V aute bolo horúco a to ma ešte viac omamovalo. Bola som vedľa. Nemajú byť upíri odolní?! Začala som zhlboka dýchať. Pred očami sa mi mihol celý život. Áno,aj ten ľudský. Všetky dôležité tváre mi nemohli zísť z mysle. Edward. Nessie. Charlie. Reneé. Alice. Jasper. Rosalie. Emmet. Carlisle. Esme. A musela som si spomenúť aj na tú poslednú tvár. Jacob.

No hej,teraz sme všetci štastní. Ja som s Edwradom a Jacob s Nessie. Ale čo ak? Čo ak Nessie nebude chcieť Jacoba keď vyrastie? A čo urobí Jacob? Bude náš mier zrušený? Alebo ju nechá ísť?

A nadtýmto som uvažovala. Auto pomaly brzdilo až zastalo úplne. Až teraz som si uvedomila,že sme nemohli zájsť veľmi ďaleko. Prosím...chcela som povedať,ale nedarilo sa mi otvoriť ústa. Zostala som celá zmeravená. Zazdalo sa mi,že počujem detský plač...

 

Miestonosť bola tmavá a vlhká. Myslím,že som bola v pivnici. Započula som kroky...A ešte jedna vec sa mi nezdala-prečo počujem,že tu dýcha viac ľudí? Zatajila som dych,aby som lepšie počula. Naozaj tu je viac ľudí. Nie! To nie sú ľudia! To sú upíri!

Svetlo ma oslepilo,no len na stotinu sekundy. A potom som zostala prekvapená. Náhle som sa pozerala do tváre Edwardovi....

 

 

Nekopírovať!!!!!!

Názory v komentároch!!!

Vlastná výroba :D

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.